Storočnica vzniku Republiky Česko – Slovensko si rozhodne zaslúži oveľa väčšie pripomínanie, ako tomu bolo a je na Slovensku. Opäť Slováci opakujú staré spráchnivené  praktiky, že Uhorsko a neskôr Rakúsko – Uhorsko, neboli súčasťou aj našich dejín, a tak sme ich systematicky vyprázdňovali.

Veru neskoro sme sa z tohto hlúpeho nacionálneho kultúrno-historického blúdenia prebudili a pochopili sme, že aj predchádzajúce tisícročie je dôležitou súčasťou našich dejín. Pochopili sme, že naše slovenské dejiny nekončili Veľkou Moravou, ale pokračovali aj od čias kráľa Štefana I., veď v nasledujúcich storočiach Slováci mali svoju nezastupiteľnú úlohu.

Podobne sa správame aj teraz, pri výročí vzniku demokratickej československej republiky, spoločného štátu Čechov a Slovákov. Príkladom toho, česť výnimkám, je naša politické „elita“ a verejno-právne médiá, predovšetkým televízia, ktorá na rozdiel od partnerskej českej televízie, v poslednom týždni totálne zlyhala. Občan, ktorý si chcel prehĺbiť svoje poznanie, musel prepínať na české televízne kanály. Ak má toto naše pripomínanie v súčasnosti nahradiť, vraj ťažiskový projekt: Najväčší Slovák s pochybnými otázkami, a niektorými ponúkanými osobnosťami, ktoré budú ešte viac polarizovať našu spoločnosť, tak sme na veľkom omyle.

Vznik našej spoločnej republiky si zaslúži iste viac, napriek spochybňovaniu niektorými trubadúrmi závisti a nenávisti, takými, ktorí akýkoľvek racionálny i citový vzťah k tomuto významnému medzníku, aj slovenských dejín, nálepkujú čechoslovakizmom. Som rád, že sa tohoročný 30. október, keď si pripomenie 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa v Turčianskom sv. Martine, stal štátnym sviatkom. Verím, že nielen pre tento rok, pretože prijatím tohto, doteraz nedoceneného dokumentu, sa takmer dvesto osobností, predstaviteľov slovenského národa, prihlásilo k spolužitiu s českým národom. Vtedy ešte nevedeli o vyhlásení Republiky Česko – Slovensko, napriek tomu jasne zadefinovali našu slovenskú štátnu budúcnosť. Zajtra si politické reprezentácie českého a slovenského národa, podobne ako 28. októbra v Prahe, pripomenú a uctia tento, stále nedocenený čin hrdinov Deklarácie slovenského národa. Verím, že tak bude každoročne v našej budúcnosti, a že tento deň nebude len tohoročným jednorazovým štátnym sviatkom. Veď bez vzniku spoločného štátu, by sa Slováci vytratili z mapy Európy, nebolo by ani súčasnej demokratickej Slovenskej republiky. Spamätajme sa a nezabúdajme!